- priemyselný dizajn a konštrukcia


Úrivok z knihy: Zákony vesmíru a nová teória gravitácie (Ides 2022) 
Úrivok je doplnený a revidovaný. 

Článok zverejnený. 15.1.2025, Autor Ing. Ladislav Ides

 

Vysvetlenie gravitácie a nový gravitačný zákon

 

Pôvodná definícia gravitácie

 

Doteraz známe vysvetlenie gravitácie znie takto:
„Gravitácia je príťažlivá sila pôsobiaca medzi hmotnými telesami. Sila, ktorou sa telesá priťahujú, je priamo úmerná súčinu hmotností telies a nepriamo úmerná štvorcu vzdialenosti medzi telesami.“
Prečo a ako táto príťažlivá sila vzniká doteraz však nikto nevysvetlil. Pritom princíp vzniku gravitácie je logický a jednoduchý.


Pre pochopenie gravitácie bolo vytvorených množstvo exotických a nezmyselných teórií, ktoré tu nebudem popisovať. Podstatné je to, že žiadna magická príťažlivosť neexistuje. Nemá ju čo sprostredkovať. Jediné čo existuje je jednoduchá akcia a reakcia častíc, ktorá sa ako príťažlivá sila javí len zdanlivo.


Podmienka gravitácie

 

Základným predpokladom pre vznik gravitácie a iných príťažlivých síl je rôzna veľkosť častíc.
Ak by všetky častice vo vesmíre mali rovnakú veľkosť, tak by neexistovala žiadna gravitácia. Častice by len vesmírom poletovali a navzájom do seba narážali. Nenastalo by nikdy žiadne zhlukovanie hmoty, ktoré vo vesmíre pozorujeme.Avšak stačí, aby vo vesmíre boli minimálne 2 veľkosti častíc a už sú to dostačujúce podmienky na vznik gravitácie.

 

Nové vysvetlenie gravitácie

Vesmír je plný rýchlo letiacich častíc malých rozmerov, ktoré môžeme nazvať *gravitóny. Gravitóny môžeme zaradiť do *temnej hmoty, podľa mojej definície *rýchlej hmoty. Gravitóny letia zo všetkých strán a vytvárajú „gravitačné žiarenie“. Na dve väčšie častice (tzv. pomalé častice – častice s malými kinetickými energiami, ktoré dokážeme detekovať a sú od seba vzdialené v určitej vzdialenosti, pôsobia gravitačné častice tak, že do týchto väčších častíc narážajú a tým na ne vytvárajú tlak. To má za následok, že medzi väčšími časticami sa vytvára slepé miesto (tienenie), kde nedopadá toľko gravitónov, lebo tieto dve častice si navzájom tienia, a tak sa začnú k sebe približovať, lebo na odvrátené strany veľkých častíc dopadá viac gravitónov, ako na ich vnútorné strany. Rozdiel síl na odvrátenej strane väčších častíc (červená farba) vytvára Gravitačnú silu, ako vidieť na obr. 4.

3D znázornenie vektorov pôsobenia dopadu gravitačných častíc 

 

Uvedené vysvetlenie gravitácie nieje možné žiadnym spôsobom vyvrátiť, čo dokazujú akékoľvek simulácie založené na akcii a reakcii častíc, kde je možné pozorovať vznik gravitácie medzi veľkými časticami. Simulácia tu

 

Znenie nového gravitačného zákona:

 

Na každé teleso vo vesmíre dopadajú častice veľmi malých rozmerov a veľmi veľkých rýchlostí (*gravotóny) vesmírneho žiarenia (gravitačné žiarenie), ktoré pôsobením na toto teleso vytvárajú určitú silu zo všetkých strán.
Ak sa v priestore nachádzajú dva hmotné premety, tak rozdiel medzi vonkajšími silami gravitačného žiarenia, ktoré na tieto predmety dopadá a tienením, ktoré tieto predmety vytvárajú sa nazýva gravitačná sila.


Pre lepšie pochopenie aj druhé znenie:
Každé hmotné teleso vo vesmíre, na ktoré z jednej strany dopadajú častice gravitačného žiarenia, na druhej strane vytvára tienenie. Akékoľvek dve telesá vo vesmíre, medzi sebou vytvárajú tieniacu zónu, ktorá medzi nimi vytvára miesto, kde dopadá menej častíc, a teda tam pôsobí menšia sila, ako na odvrátené strany telies. To vytvára rozdiel síl, ktorý nazývame gravitačná sila.
Gravitačná sila závisí od veľkosti častice. Veľkosť častice určuje koľko gravitačných častíc do nej naráža. Vzdialenosť medzi časticami určuje šírku oblasti tienenia.



Obr. 5. Znázornenie vektorov tienených častíc Obr. 6. Znázornenie vektorov tienených častíc

 

Obr. 5. a 6. znázorňujú smer a oblasť dopadu častíc, ktoré dopadajú len z vonkajšej strany.
a) smer a oblasť tienených dopadajúcich častíc
b) smer odrazu častíc, spojením bodu dopadu so stredom častice znázorníme silu v osi x
c) znázornenie síl v ose x (príťažlivá sila vzniknutá dopadom) sily v ose y sa navzájom rušia


Ak porovnáme obrázok 5. a 6. vidíme, že čím bližšie sú častice tým viac sa rozšíri oblasť, ktorá znázorňuje dopadajúce častice len z odvrátenej strany oboch častíc, čo vysvetľuje princíp, že čím bližšie sú častice k sebe, tým silnejšia je gravitačná sila.
Presný výpočet gravitačnej sily medzi dvoma časticami sa dá dosiahnuť len pomocou integrálov. Bežná fyzika uvažuje s jednoduchším výpočtom, ktorý však bude veľmi nepresný pri veľkom priblížení telies vzhľadom k ich veľkosti. Pri výpočtoch gravitácie objektov to bude ešte zložitejšie, nakoľko tie majú medzery a medzi nimi ešte prúdia gravitačné častice, takže výsledok bude záležať aj od hustoty objektu.

 

 

Obrázok znázorňuje rozdiel v dopade gravitačných častíc pri rôznej veľkosti objektov

 

Z obrázku je zrejmé, že ak sa jedná o častice, tak gravitačná sila nezávisí od hmotnosti, ale od veľkosti častice a vzdialenosti medzi časticami. Hmotnosť častice bude mať význam pri výpočte gravitačného zrýchlenia. V prípade objektov, ktoré sa skladajú z viacerých častíc, je dôležitá aj hustota, a rozloženie hmoty. Veľkosť gravitačnej sily závisí teda priamoúmerne od veľkosti častice a nepriamoúmerne od vzdialenosti častíc. Častice letiace vodorovne v osi x, nikdy nedopadnú na protilahlú časticu, lebo sú úplne zatienené. Častice letiace v smeroch za okrajom vyznačeného poľa dopadnú 100% na protiľahlú časticu. Keďže veľkosť častice určuje gravitáciu, tak hmotnosť častice závisí od jej veľkosti. Hmotnosť častíc teda má priamu súvislosť s ich veľkosťami.


 

Obr. 7. Znázornený červeným je jeden konkrétny vektor, ktorý je zatienený znázornenou plochou v strede

 

Obr. 7. znázorňuje akým spôsobom je vytváraná gravitačná sila v jednom vektore medzi dvoma časticami
a) zvolený smer (vektor) prúdenia častíc, b) oblasť s dopadom čatíc len z vonkajšej strany c) oblasť, kde nedochádza k pôsobeniu síl z vybraného vektoru (oblasť tienenia) d) pomalá častica, e) silové pôsobenie z dopadajúcich gravitačných častíc, ktoré sa navzájom ruší, f) oblasť v ktorej dopadajúce gravitačné častice odovzdávajú svoju energiu a spôsobujú gravitačnú silu


Z obrázku je zrejmé, že treba brať do úvahy aj odraz gravitónov, pretože dopadajú na časticu pod iným uhlom aj keď idú z rovnakého smeru. Výpočet sily len pre jeden vektor je preto značne zložitý.
Navyše nepoznáme hustotu, rýchlosť, váhu ani frekvenciu dopadania gravitónov na častice.
Pre potreby výpočtov však môžeme uvažovať s teoretickým modelom, ktorý bude dávať správne výsledky. Do presného výpočtu gravitačnej sily však musíme brať do úvahy, ako sa menia vektory dopadajúcich častíc s rastúcou vzdialenosťou. Je to zložitý integrálny výpočet, z ktoréo sa však dá vyvodiť jednoduchá kvadratická rovnica s konštantou.

Obr. 8. Znázornenie dopadu gravitónov na zhluk častíc

Koniec úrivku.

Z uvedeného vyplýva, že na gravitáciu nemá vplyv hmota, alebo váha samotných častíc, ktoré si tienia, ale ich objem, respektíve plocha, ktorou tienia. Keďže samotné častice hmoty majú 100% hustotu, teda ich netvoria menšie častice, tak je pravdepodobné že všetky sú z rovnakého materiálu a teda váha a zotrvačnosť častíc závysí výhradne od ich objemu. 

Pri zhlukoch čatíc, však už musíme rátať s ich hostotou, pretože ak sú medzi časticami medzery, tak gravitačné častice cez tieto medzery prúdia a znižuje sa tak účinnosť gravitačného tienenia. 

Výpočet gravitačnej sily pre častice bude závisiet od objemu a vzdialenosti medzi časticami. 

V knihe Zákony vesmíru a nová teória gravitácie nájdete všetko podrobnejšie vysvetlené a sú tam vysvetlené aj doterajšie nesprávne interpretácie pozorovaní, ktoré viedli k nesprávnym záverom Einsteina ohľadom gravitácie. 

 


    
Všetky práva vyhradené. Kopírovanie textu a obrázkov je povolené len so súhlasom XTREAM a.s. a uvedením zdroja www.xtream.sk